Pán G.K.Chesterton, spisovateľ, esejista a novinár, kedysi charakterizoval žurnalistiku tak, že najčastejšie informuje o smrti lorda XY, ľudí, ktorí nevedia, že taký lord vôbec žil. Novinárii pochopili túto úlohu žurnalistiky takmer doslovne a medzi prvými „masážami“ poskytli celý komplet takéhoto obsahu. Ale tento komplet má nespornú vlastnosť, prečo bol pre „slovenskú“ lúzu po jej renesancii vhodný. Je neslovenský, prozápadný, cudzí a primitívny.
Reálne je to pravý slovenský pogrom. Kedykoľvek sa pozriem na „slovenské“ média, mám možnosť vidieť vulgárny film, amatérsky dubbing, urážlivé titulky, plané seriály, …
Novinársku kultúru si vážim, mám ju rád. Ale nerozumiem, aké je jej miesto v slovenskej, alebo hoci i „bývalej“ slovenskej spoločnosti, keď všetky „demokratické programy“ nemôžem pozerať priamo, svojim rozumom, svojim očami. Neskreslene.
Zahraniční mediálni presstitúti sú nepochybne ochotní a pripravení „vďačne vypomôcť“ v ktoromkoľvek okamihu.
Sme teda neschopní a máme byť vďační tým, ktorí sú schopní a ochotní – za naše peniaze – sa o nás a našu kultúru postarať ? Tvorivý potenciál u nás existuje, ale pre našu slovenskú neschopnosť sa využiť nedá. Dejiny a históriu, nám totižto opäť píše niekto cudzí.
Celá debata | RSS tejto debaty