Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Slovan je životný štýl. Slovan je pojem, Slovan nie je Trnava, Žilina alebo B.Bystrica a tobôž nie Senica alebo Zlaté Moravce. Slovan je Slovan a je to národný fenomén s prvkami silného patriotizmu po celom Slovensku, či sa to niekomu páči alebo nepáči, jednoducho je to tak. Je to milujúci futbalový element, aj u tých ktorí hovoria o opaku. Tí ho milujú tak, ako prváčkovia ťahajú svoje spolužiačky za vlasy, lebo sa im páčia. Aj takto sa prejavuje láska, obdiv a sympatia. Je to milovanie a nenávisť. Oheň a voda.
Slovan je klub s históriou, akú nemá na Slovensku žiaden klub. Je to pojem a belasá farba je „nebo“.
Ale toto je primitívne a imbecilné – „Osem minút pred koncom otriasol štadiónom na Pasienkoch silný výbuch, ktorý vystrašil viacerých prítomných. Zaznel zo sektoru hosťujúcich fanúšikov, ktorých bolo v hľadisku asi tridsať, po tomto incidente svoje miesta opustili. Silný delobuch medzi nich hodil niekto zvonku. Niekoľkých divákov museli odviezť aj na ošetrenie do nemocnice, jeden z nich mal mať poranenú tvár.

No nie je to príliš, ale až príliš primitívne? Ozajstná úbohosť. Prečo títo primitívi, čo vhodili do sektoru fanúšikov z Ružomberka silný delobuch, boli a sú na slobode. Tí mali byť už dávno izolovaní na psychiatrickom oddelení väzenskej nemocnice a nie ísť na futbalový zápas.
Toto Slovanisti určite neboli a nie sú, toto sú podliacky idioti.Nevyliečiteľní.