Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

 Aby som nebol podozrievaný zo zaujatosti v prospech tejto vlády, musím hneď na úvod povedať, že som ani jednu zo strán, ktoré tvoria vládnu koalíciu nevolil. Napriek tomu si myslím, že časť médií a opozície sa snaží z vraždy J. Kuciaka vyťažiť viac než je vhodné, snažia sa z tejto udalosti urobiť politikum, súčasť boja o moc. Smrť J. Kuciaka je zneužívaná na politický boj. Operuje sa s prezumpciou viny, podnecuje sa nedôvera a hnev verejnosti.

Prvá reakcia verejnosti a médií bola taká, že Kuciaka zabila talianska mafia. Dôležité je, že toto presvedčenie sa objavilo síce na základe určitých indícií, ale nie na základe dôkazov, ktoré by boli použiteľné pred súdom. Existuje odôvodnené podozrenie, že Kuciaka dala zabiť talianska mafia kvôli tomu, že pracoval na článku o jej praktikách. Je to však len podozrenie, nie dôkaz, nie istota. Proti tejto verzii hovoria dva argumenty:

1. Skutočnosti, ktoré Kuciak opisoval v článku boli v podstatnej miere pomenované už v skoršom článku v Plus sedem dní a polícia o nich vedela. Nie je jasné, prečo by mafia vraždila Kuciaka za niečo, čo už pred ním verejne pomenoval iný novinár. Navyše, Kuciak nebol investigatívec, ale analytik, ktorý sumarizuje články zo známych skutočností.

2. Keď sa verejne vie, že nejaký novinár „ide“ po nejakom podnikateľovi, tak ten podnikateľ, pokiaľ nie je úplný hlupák, musí vedieť, že keby sa tomu novinárovi niečo stalo, tak on bude prvý podozrivý. Ja si myslím, že práve z tohto dôvodu je talianska stopa falošná. Vadala by musel byť veľmi hlúpy, keby dal zabiť novinára, ktorý píše o jeho podnikaní. Polícia ho z pochopiteľných dôvodov zaistila, ale nemožno vylúčiť ani to, že výsledkom jeho vyšetrovania bude zistenie, že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by bol objednávateľom alebo dokonca vykonávateľom vraždy. Možno sú tí talianski podnikatelia v poľnohospodárstve špekulanti a podvodníci, ale pochybujem o tom, že by hrali takú vysokú hru a ohrozili svoje obchody tým, že zabijú novinára, ktorý o nich píše.

Potom je tu ešte Bránikova verzia o justičnej mafii, ktorá sa preveruje. Analytik M. Žitný povedal, že za vraždou môže byť niekto, kto chce destabilizovať štát. To je samozrejme len špekulácia. Motív vraždy môže byť aj iný, niečo o čom teraz ani len netušíme. Väčšinou sa uvažuje len o tom, že vražda súvisí s Kuciakovou prácou, automaticky sa vylučujú také možnosti, ktoré by mohli súvisieť s jeho súkromím. Podľa článku na idnes sa našli u Kuciaka tri šálky s nedopitou kávou. Vrah mal zabiť najprv Kušnírovú, ktorá sedela za počítačom a potom Kuciaka, ktorý si medzitým odbehol do garáže. Tieto skutočnosti naznačujú, že Kuciak vraha poznal. Predpokladám, že talianskeho mafiána by si domov na kávu nepozval.

Emocionálna vlna, ktorá sa zdvihla v našej spoločnosti pramení skôr z dlhodobej frustrácie a nespokojnosti než zo samotnej vraždy. Vražda bola len spúšťačom protestných nálad. Volá sa dokonca po páde vlády. Existujú dôvody, prečo môže byť odvolaný minister alebo padnúť vláda, v tomto prípade však tieto dôvody, podľa mňa, nenastali. Nerozumiem ani ľuďom, ktorí hovoria, že neveria pri vyšetrovaní tejto kauzy našej polícii. Emócie sú vybičované, ale treba sa vrátiť k zdravému rozumu. Len málo ľudí na Slovensku má taký silný osobný záujem na tom, aby bol vypátraný Kuciakov vrah ako Fico, Kaliňák a Gašpar. Veriť tomu, že polícia by mohla v tomto prípade robiť obštrukcie je podľa mňa nerozumné.

Opakujem, nie som volič Smeru, (ani SNS a Mostu), ale hádzať na Fica alebo Kaliňáka zodpovednosť za túto vraždu mi príde hrozne lacné až úbohé. Je to čisté zúfalstvo. V čase, kedy o dôvodoch vraždy takmer nič nevime, by sa žiadala od elít v otázke vyvodzovania zodpovednosti skôr zdržanlivosť. Treba čakať na výsledky vyšetrovania, treba veriť polícii.

Polícia v tomto momente netuší, kto je vrah. Stopy sú minimálne. Vrah má pred políciou dva alebo tri dni náskok. Teraz je už možno v zahraničí (v Kalábrii alebo na Belize) a počíta zarobené peniaze. Tlak verejnosti na vyšetrenie tohto prípadu je veľký, ale keď nebudú dôkazy, prípad zostane nevyriešený. Na túto možnosť sa treba psychologicky pripraviť. Môj názor je, že to bude práve takto (Rád by som sa mýlil.). Nie pre neochotu alebo neschopnosť polície, ale pre nedostatok dôkazov a indícií. Dejiny kriminalistiky poznajú mnoho takýchto nedoriešených prípadov (napr. Jack Rozparovač). Aj keby ste zostavili vyšetrovací tým z Poirota, Derricka a Schimanského, tak bez stôp nič nevyšetria.

Uverili sme tomu, že sme dobrý národ, len máme zlých politikov. Lenže tí politici sem neprišli z Marsu, sú to naši ľudia. Žijeme predsa v demokracii a ľudia si týchto politikov zvolili spomedzi seba. Môžeme mať aj lepšiu vládu ako máme teraz, ale nie o veľa. Neverím, že niekde na lazoch žije nejaký nikým nepoznaný a neobjavený super politik, ktorý keby sme ho povolali do vlády, by zázračne vyriešil všetky problémy našej krajiny.

Vlani som čítal knihu od D. Dvořákovej Rytier a jeho kráľ o Žigmundovi Luxemburskom a Ctiborovi zo Ctiboríc. V ich dobe sa na našom území diali oveľa horšie podvody a násilnosti ako dnes. Aj keď si prečítate Kalinčiakovu Reštavráciu, opisuje tam volebné podvody v Uhorsku okolo roku 1850. To ešte Fico a Kaliňák neboli na svete. Korupcia súvisí s priemernou morálnou úrovňou nášho národa. Takýto sme a vina, ktorú hádžeme na politikov je do istej miery projekcia. Národ nadáva na politikov, aby sa on sám mohol cítiť lepší než v skutočnosti je. Predstava dobrého ľudu, ktorý má zlého vládcu, to je také rozprávkové.

Ľudská spravodlivosť je nedokonalá. Dochádza k justičným omylom, niekedy môže byť sudca zaujatý alebo kúpený, niekedy sa nepodarí odsúdiť vinníka kvôli nedostatku dôkazov. Nemusí sa nám to páčiť, ale je to tak. Volanie po spravodlivosti je však oprávnené. Ja verím, že existuje vyššia spravodlivosť, ktorá je neomylná a pred ktorou nie je možné uniknúť. Onen človek, ktorý zabil Kuciaka a jeho priateľku má tento čin vpísaný hlboko vo svojej duši a aj keby nebol pozemskou políciou odhalený, pred nadpozemskou „políciou“ neunikne a po smrti sa mu tento čin „zhmotní“ v podobe pekla (alebo očistca), ktoré bude musieť zažívať.

Jozef Bugár