Zmyslom pôstnej doby je oslobodenie človeka zo zakliatia do seba samého, ktoré nedovoľuje vnímať a prijímať druhých; pôst nemá znamenať nasadenie náboženskej masky kajúcnosti, pokory ale vnútorné obrátenie…. osobné scitlivenie. Zmyslom pôstneho času je oslobodenie človeka. Je veľa druhov neslobody, ale najhoršie z nich je tá vnútorná. Zakliatie do seba samého, ktoré nedovoľuje vnímať a prijímať druhých. Rozbiť tieto okovy svojvôle a pýchy znamená otvoriť sa pre druhých, pre ich bolesti a potreby.
Pre kresťanov je to čas prípravy na Veľkú noc, najdôležitejšie sviatky v našom živote. Je tu príležitosť pozrieť sa na cestu, po ktorej máme nakročené, akí sme a ako žijeme vo vzťahu k blížnym. Pôst má zmysel jedine ako pomôcka k lepšiemu sústredeniu sa na to, čo je skutočne podstatné.
A či je pravý pôst len nejaká zbožná hra, plesová maska nasadená na nezmenenú tvár, nezmenenú bytosť? Je to len zásterka pre stále rovnakú chamtivosť, stále rovnaké zneužívanie druhých, stále rovnakú ľahostajnosť?
Len vnútorné oslobodenie, život otvorený pre druhých, prináša uzdravenie. Pravý pôst, pôst srdca, zasahujúci centrum našej bytosti a prejavujúci sa v našom živote, so sebou nesie pokoru a vážnosť. Nie je to niečo „napotom“, odmena pre „posvätenú“ existenciu, ale nová kvalita života. Každý vzťah, každé otvorenie sa, prijímania a dávania premieňa celok nášho života. Pôst je bohatstvo, ktoré máme tak blízko na dosah , že si ho často ani neuvedomujeme.
Pôst je stretnutie so sebou samým, ako s bytosťou, ktorú dlho len míňame v honbe za rôznymi vonkajšími vecami. Je to stretnutie i s druhými ľuďmi ,ako vzácnym darom i náročnou úlohou, ktorá nám dokáže poskytnúť spásonosnú Cestu, Pravdu, Život,,,,, netušené napätie, harmóniu ,plnosť.
Pôst nepatrí len kresťanským kajúcnikom, ale všetkým, ktorí dokážu žiť pre druhých. Je to čas aj pre sociálnych pracovníkov a všetkých ľudí starajúcich, často na úkor seba samého, o všetkých chorých, bezmocných. Je to čas i pre všetkých ateistov, ktorí žijú pre spravodlivosť a nedokážu sa zmieriť s tým, že bezohľadnosť, hlúposť a zrada tak často víťazí.
V náboženskom svete sa pôstne obdobie príliš často redukuje na vonkajšie úkony. Rozpor medzi zbožným zovňajškom a tým, čo sa skrýva pod ním, otravuje a zabíja v ľudskom vnútri otvorenosť pre živého Stvoriteľa. Skutočné obrátenie, vnútorná premena, je niečo čo sa nedá vypočítať a bezpečne uchopiť, čo nemožno bezo zvyšku popísať jazykom múdrych kníh.
Je to čas tých, ktorí poctivo a bez ohľadu na mienku okolia premýšľajú o Bohu, človeku, spoločnosti a svete a svoje mienky ponúkajú druhým v diskusii.
Pôst je prekrásne obdobie v živote každého.
Celá debata | RSS tejto debaty