Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Brusselu NIE! Niet vrchnosti, iba od Boha. Ale nie každej treba tlieskať.

„Nieto vrchnosti, iba od Boha. A tak kto sa protiví vrchnosti, Božiemu zriadeniu sa protiví.“ (Rim 13,1–2)

Tento citát svätého apoštola Pavla býva často zneužívaný. Niektorí mocní si z neho robia ochranný štít proti kritike a poslušnosť voči sebe vydávajú za poslušnosť voči Bohu. To je nebezpečný omyl.

Pavol nepísal, že každý vládca má vždy pravdu. Nepísal ani to, že kresťan má mlčať pred nespravodlivosťou, korupciou či zlom. Písal, že autorita ako taká má svoj pôvod v Božom poriadku. Spoločnosť bez zákonov, bez poriadku a bez zodpovednosti sa rýchlo mení na chaos.

Lenže každá vrchnosť nesie aj obrovskú zodpovednosť. Ak vládne spravodlivo, slúži Božiemu poriadku. Ak však slúži lži, útlaku, ideológii alebo vlastným záujmom, stáva sa nehodnou svojho poslania. Dejiny sú plné vládcov, ktorí mali moc, ale nemali pravdu.

Kresťan preto nie je slepý poslušník. Je občan, ktorý rešpektuje zákon, platí dane a zachováva poriadok. Zároveň však nesmie zapredať svoje svedomie. Keď ľudský príkaz odporuje Božiemu zákonu, platia slová apoštolov: „Boha treba poslúchať viac ako ľudí.“

Dnes mnohí žiadajú poslušnosť, ale zabúdajú na službu. Chcú úctu, no nezaslúžia si dôveru. Moc bez morálky je len dobre oblečená svojvôľa.

Vrchnosť je od Boha. To však neznamená, že každý jej skutok je Boží. Boh ustanovil autoritu, nie beztrestnosť. A národ, ktorý prestane rozlišovať medzi legitímnou mocou a zneužívaním moci, si pripravuje vlastné nešťastie.

Pravá autorita nestraší. Pravá autorita slúži. A práve podľa toho ju treba posudzovať.

:.:.: