RTVS, kedysi hrdá loď verejnoprávneho vysielania, dnes pripomína skôr potápajúci sa parník s kapitánkou, ktorá tvrdohlavo trvá na tom, že ľadovec neexistuje.
Pod súčasným vedením sa slovo „reforma“ stalo zakázaným výrazom. Spravodajstvo? To predsa funguje presne tak, ako fungovalo za Dzurindu, Matoviča, Hegera. Proti slovensky. Prečo meniť niečo, čo je dokonale zakonzervované v šuplíkoch televízia a rozhlasu? Štruktúra redakcií pripomína archeologické nálezisko – vrstvy navrstvené na vrstvách, kde nikto presne nevie, kto čo robí, ale všetci majú istotu, že výplata príde.
A hospodárenie? To je kapitola sama osebe. Kým súkromné médiá bojujú o každé euro, RTVS si žije v paralelnom vesmíre, kde sa míňa s eleganciou šľachtica baróna Prášila. Audity prichádzajú a odchádzajú, správy končia v trezoroch a príživníci na rôznych „expertných“ a „externých“ pozíciách si spokojne budujú dôchodkové portfólio.
Riaditeľka medzitým predvádza majstrovstvo v umení nečinnosti. Každá výzva na zmenu narazí na múr výhovoriek: „potrebujeme analýzu“, „situácia je zložitá“, „pracujeme na koncepcii“. Koncepcia nikdy nepríde, analýza skončí v archíve a situácia zostáva rovnako zložitá ako predtým.
Verejnoprávne médium by malo slúžiť verejnosti. Namiesto toho slúži samo sebe – presnejšie tým, ktorí si v jeho útrobách zabezpečili teplé miestečko. A kým daňovníci platia, orchester hrá ďalej…
:.:.
Máš to pomýlené. Padáka dostali kritici... ...
Takto to je, ako nejaký zakonzervovaný... ...
Celá debata | RSS tejto debaty