Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Matovič biely ako smrť. Karma prichádza vždy z inej strany, ako sa čaká – ale v tomto prípade je zaslúžená.

V záchvate zlosti priamo v parlamente nielen priznal, že zhromažďuje na ľudí všetky možné klebety, ohovárania a nechutnosti, ale že je tak naivný, že si myslí, že nimi prekryje svoju vážnu ekonomickú kriminalitu.

Matovič biely ako smrť pri tlačovej konferencie spred pár dní, kde sa prvýkrát vyjadril o 600 tisícoch a snažil sa hodiť žalobu na Pellegriniho. Biela tvár a tonus svalstva dosvedčuje, čo bolo videné aj priamo pri jeho prejave, že je pri tejto téme na konci s nervami. On vie, že je vinný, toto nie je ani náhodou nejaká zlosť nespravodlivo obvineného, toto je strach podvodníka prichyteného pri čine.

A k tomu sa už aj na Slovensku pandémia prehupla do čísiel, keď aj matematickí analfabeti začínajú akosi tušiť, čo to ten geometrický či exponenciálny rast je. V tomto prípade síce predseda vlády neobvinil občanov, že obskakujú baranov, ale začal moralizovať ako „pasák husí“ v nejakej malej dedine pri potoku. Vy ste zlí a amorálni, vy ste ma sklamali, vy svine. On je naozaj takto psychologicko-dogmaticky posadnutý?