Život je cesta, z ktorej sa nedá vrátiť živý. Je to cesta, ktorá ukončuje zásluhy na ceste k Bohu.
Život. Najdlhšia a zároveň najkratšia cesta, akú človek absolvuje. Neexistuje mapa, žiadny GPS signál, ani dopravné značky, ktoré by ťa varovali pred slepou uličkou. Ideš, kým môžeš. A čo je najzvláštnejšie – nikto sa z nej nikdy nevrátil, aby povedal, ako to tam vlastne je na konci.
Vyrážame na ňu bez výbavy, bez návodu, len s batohom snov, očakávaní a strachov. Počas cesty stretávame ľudí – niektorí sa k nám pridajú na pár kilometrov, iní nás opustia v prvej zákrute. Niektorí sa tvária, že poznajú smer, no často blúdia rovnako ako my. A možno je to tak správne. Možno cieľ nie je v cieli, ale v samotnej ceste.
Na tejto trase sa nevraciame. Každý krok je nezmazateľný. Každé rozhodnutie, či už správne alebo zúfalé, nás posúva ďalej. Späť sa nedá. Môžeme sa len obzrieť, pozdraviť svoje staré ja a ísť ďalej s tým, čo sme sa naučili – alebo čo sme si pokazili.
Život nie je pre slabých. Je to surový experiment bez opakovania. Môže byť krásny, ak sa prestaneš báť, že sa skončí. Pretože sa skončí. To je isté. A práve v tej istote sa skrýva sloboda – sloboda žiť, riskovať, milovať, padať a znovu vstávať.
Život je cesta, z ktorej sa nikto nikdy nevrátil. Ale možno práve preto stojí za to ísť naplno – kým máš kam ísť. Je to cesta, ktorá ukončuje zásluhy na ceste k Bohu.
:.:.:
Celá debata | RSS tejto debaty