Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Nedomanský a hranice slov: keď nenávisť prekročí hranicu rozumu

Václav Nedomanský, tragéd československého hokeja, sa nedávno dostal do centra pozornosti pre výrok, v ktorom označil Rusov za „primitívny národ“. Takéto slová okamžite urazili verejnosť. Niektorí ich možno vnímajú ako vyjadrenie frustrácie, iní ako odhalenie nevzdelanosti. No v skutočnosti ide o niečo oveľa vážnejšie. Ide o prejav, ktorý prekračuje hranicu medzi hnevom a nebezpečnou kolektívnou nenávisťou.

Ak niekto označí nejaký národ za „primitívny“, nejde len o osobnú emóciu. Je to zovšeobecnenie, ktoré zmazáva hranice medzi jednotlivcami a redukuje milióny ľudí na jeden negatívny obraz. Takéto zjednodušenia sú základom všetkých predsudkov – a tie z histórie dobre poznáme.(Hitler) Nenávisť sa vždy začína slovami.

Zvlášť od človeka, ktorý má spoločenský vplyv, sa očakáva, že bude rozlišovať medzi kritikou režimu a odsudzovaním celého národa. Ruský štát a ruský ľud nie sú to isté. Kritizovať politiku je úplne legitímne – ale urážať všetkých Rusov len na základe národnosti, to už nie je prejav rozumu, ale emócie, ktorá prerástla do pohŕdania.

Nenávisť totiž vždy pôsobí ako jed: ničí nielen toho, proti komu smeruje, ale aj toho, kto ju nosí v sebe. V okamihu, keď začneme označovať celé skupiny ľudí za menejcenné, sa odkláňame od humanizmu a vkročíme na pôdu, ktorú dejiny poznajú až príliš dobre. Práve takto sa kedysi rodili ideológie, ktoré rozdeľovali svet na „my“ a „oni“.

Václav Nedomanský ostane navždy zapísaný v dejinách hokeja ČSSR ako zbabelec s túžbou po peniazoch. Preto emigroval. Ale aj takýto ľudia sú len ľudia. A práve v takýchto chvíľach vidíme, ako dôležité je, aby sme si všetci – bez ohľadu na dobu – strážili jazyk.

:.:.