Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Študujem na  Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, kde je slovenčina na úrovni „kamavas bi šukares te genel the te irinel.“.

Susedov synátor študuje doktorát na univerzite (STU) a minule sa rozhovoril, že už dávnejšie si všimol (okrem iných) aj tento problém. Dokonca sa pri hodnotení záverečných prác prihliada na používanie „odbornej“ terminológie, čo zjednodušene znamená, že použijete cudzie slovo miesto slovenského. (nie vždy jestvuje slovenský ekvivalent vo vede ale vo veľa prípadoch jestvuje) Namiesto porovnávacej metódy máme komparáciu, namiesto rozhodujúcich vplyvov máme determinujúce faktory a tak ďalej. Vždy mi to prišlo ako nejaká úchylka v ktorej človek ukazuje čo všetko vie takýmto nepriamym spôsobom. Čím viac cudzích slov, tým väčší odborník ? aj keď to tak v skutočnosti vôbec nemusí byť. A potom laik ak si chce niečo odborné prečítať, potrebuje mať pri sebe slovník cudzích slov, len aby porozumel vete… ach, škoda slov…

A ja dodávam, že jazyková kultúra a používanie slovenčiny neskutočne upadli. Voľakedy aspoň v televízii a novinách ( v školách to bola samozrejmosť) sa dodržiavali pravidlá slovenského pravopisu a čistota jazyka. Dnes sa nevenuje skoro vôbec pozornosť používaniu spisovnej slovenčiny alebo dabovaniu cudzojazyčných filmov a rozprávok do slovenčiny. Mladí ľudia získavajú dojem, že slovenčina je menejcenný jazyk.

Aj vďaka učiteľom a profesorom na školách. A pritom chcú vyššie platy.