Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Celoplošné otestovanie je nezvládnuteľné, je drahé ale hlavne – ničomu podstatnému teraz nepomôže

Preto už je pomaly čas si pripomenúť jednu z najhorších čŕt diktátorov a despocií – túžba po veľkých činoch. Diktátori nie sú zlí, nie nie, oni len chcú vykonať pre svoj ľud čo najlepšie a najväčšie činy. Postaviť hlavné mesto, vykopať nejaký veľkokanál, alebo aspoň nejaké metro – keď už teda nemožno pohnať národ do nejakej menšej víťaznej vojny. Záchrana národa „plošným pretestovaním“, aké ešte nik neurobil, to znie ako taký vhodný čin. To je silná motivácia, nehľadiac na straty.

Táto pandémia potrebuje teraz už iba jedno: zavrieť hranice von a vnútri štátu sa prestať stretávať a pľuť na seba. A sledovať hlavne čísla tých, ktorí sú naozaj chorí a v nemocniciach. Celoplošné otestovanie je nezvládnuteľné, je drahé ale hlavne – ničomu podstatnému teraz nepomôže. To sa teraz zhodujú aj tí najrozvážnejší analytici, ako napríklad Jaroslav Flegr. A ten projekt nabúrava aj poslednú dobrú vôľu národa držať spolu.