Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Rudolf, i keď som sa s Tebou nikdy nestretol a osobne Ťa nepoznal, ale vnímal som Ťa ako odvážneho vlastenca, každý videl a vedel ako ťa podliaci štvali ako divú zver, robili Ti zo života peklo…odišiel si k Bohu ako vlastenec, Slovák a mučeník. Kresťan umučený pre vieru … odpusť, že sme boli zbabelci a boli sme ticho.

Milý Rudko, smútok už odišiel, hrdosť stojí pri dverách,

už žiadna slza nepadne, oči sa budú na svet len usmievať.

Každej slze hrdosť zabráni a nedovolí jej stiecť,

každý smútok rýchlo zaženie, srdce už viac nebude trpieť!

Pri každom úsmeve, srdce radosťou podskočí,

pri každom smútku, s hrdosťou ďalej vykročí.

Hrdosť ho bude sprevádzať a už mu nedovolí trpieť,

každá rana sa rýchlo zahojí a nebude ho už viac bolieť.

Každý smiech bude znásobovať jeho radosť,

bude sa už len tešiť, nebude poznať krutosť.

Každým dňom bude mať viac a viac odvahy,

nedovolí nikomu aby jeho hrdosti zabránil.

Jeho hrdosť bude dňom a dňom narastať,

už nebudú chvíle, keď bude bezmocne plakať.

Už nebudú chvíle, keď sa bude na svet smutne pozerať,

už budú len chvíle, keď sa bude zo všetkého radovať.

Večná česť Tvojej pamiatke, odpočívaj v pokoji Rudko !