Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Pojmy stratili svoj význam a zostala len čistá nietzscheovská vôľa k moci.

Nielen liberáli tápu v tmách neistoty, čo je pre nich ako nepriateľov tmy zaiste tristné, ale aj mnohí konzervatívni katolíci odmietajú pochopiť, že pojmovo-politický svet, v ktorom sa ocitli možno ešte ako deti a ktorý im pomáhal niesť bremeno duchovného jarma sa zrútil a že teraz budú musieť hodnotiť každú situáciu nie na základe sentimentálnych spomienok z detstva ale osobitne, na základe konkrétneho vzťahu každej jednotlivej udalosti ku kresťanstvu. Časy dobrých a zlých pologúľ, spojencov a tolerantných ponechávačov na pokoji sú zdá sa definitívne preč a to práve preto, že liberálne pojmoslovie, na ktorom boli tieto časy vybudované a ktoré si kresťania trestuhodne osvojili, už nemá žiadny význam. Vnímať Rusko ako pohrobka Sovietskeho zväzu a EU ako dietko veľkokarolínskej tradície, veriť, že každý kto sa prihlási k nejakému pravicovému symbolu je automaticky dobrý a kto k ľavicovému je zlý, to všetko sú naivity, ktoré nechápu, že v rámci nastávajúceho chaosu si babka nesúca ikonu dá na čapicu kosák a kladivo a pod kresťanským erbom španielskych kráľov sa môžu odohrávať, bez mrknutia kresťanského oka, nekresťanské sodomské legislatívne orgie.