Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

EÚ  dala garancie na zmiernenie strát všetkých veľkých bánk – príkladná ukážka nového kolonialistického modelu financovania (Ak má banka problémy, zachránime ju. Ak je banka zisková, je všetko v poriadku). Efektom toho sa stalo, že veľké banky prostredníctvom pôžičiek dostali pod svoju kontrolu členské krajiny ako je napríklad Írsko. Za účelom kolonizácie menších ekonomík teda banky z centra EÚ dlhom financujú ekonomický „rast“ na periférii. To vláde prináša zvýšenie daňových príjmov. Tieto krajiny sú minimálne zadlžené. Preto tam veľké banky začnú ponúkať neobmedzený úver s extrémne nízkou alebo až zápornou úrokovou sadzbou. To je ponuka, ktorá sa neodmieta. Výsledná explózia súkromných úverov začne živiť to, čo sa zdá byť iba časťou ekonomického cyklu – nekontrolovateľné spotrebovávanie a rýchly rast aktív ako sú akcie, nehnuteľnosti a pôda.
Najdôležitejšou esenciou tejto úverovej senzácie je veľkorysé prijímanie dlhu. Všetci si naraz môžu dovoliť špekulovať v oblasti bývania, akcií, komodít a žiť život založený len na spotrebe, ktorý býval len výsadou skutočne bohatých ľudí z vyššej triedy či už v rozvojových alebo rozvinutých ekonomikách. Nikoho už viac nezaujíma vytváranie hodnôt. Hlavné je, aby mohli žiť nad svoje možnosti.

Ešte horšie je, keď tieto peniaze začnú prúdiť do zlých investícií, ktoré budú považované za výnosné investície a ovládnu ich spoločnosti, ktoré majú partnerstvo so štátnou správou. Zlé investície sú maskované niektorými nadhodnotenými aktívami, do ktorých sa investuje len kvôli špekulatívnemu zisku a nie kvôli ich hodnote. To v ľuďoch vyvoláva dojem, že hodnota nejakého aktíva môže rásť večne. Ale história nás už stále učí, že opak je pravdou.

Po celú túto dobu si niektorí občania užívali možnosť požičať a utratiť dnes, no splatiť zajtra. A za všetko!