Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Pre mnohých ľudí sú Vianoce hlavne rodinnou oslavou. Dňom, kedy sa zíde celá rodina a prežíva pocit súdržnosti. Prichádzajú spomienky na detstvo, darčeky pri vianočnom stromčeku, koledy, kapor a kapustnica. Kto ale nezažíva zhon s prípravami? A hoci je veľa práce (pečenie, upratovanie – je toho naozaj veľa) ľudia sú voči sebe viac všímaví, ochotní, aby nič nepokazilo dobrú atmosféru. Niektorí ľudia si vezmú čas na rozjímanie a navštevujú kostoly, vianočné koncerty, iní ručne vyrábajú ozdoby, atď. Zvyčajne už nezostane čas zamyslieť sa hlbšie nad tým, čo by druhých urobilo naozaj šťastnými. Ľudia si robia starosti, aby na nikoho nezabudli pri posielaní vianočných pozdravov a nakupovaní darčekov. Často tak skutočne nerobia slobodne a zo srdca, ale aby naplnili očakávania príbuzných a priateľov. Pri tom všetkom zhone však ľahko zabúdajú na Toho, koho podľa tradície oslavujú.

Tieto myšlienky majú ambíciu  v ľuďoch vzbudiť túžbu oslavovať Ježiša úprimne a pravdivo. Veď on je hoden každodennej chvály – On, ktorý nám dal všetko.

Lásku k Ježišovi máme vyjadriť naším každodenným vzťahom s Ním, úprimným hľadaním a činením Jeho vôle v našich životoch.

Priatelia, radostné a pokojné Vianoce.