Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Slováci  získali štátnosť vďaka Hitlerovi. Podľa A. Macha to netreba považovať za katastrofu, ale politickú nutnosť. S Hitlerom rokovali aj iní významní demokratickí európski politici, napríklad páni Chamberlain a Daladier. Vedeli, aký je Hitler a čo sleduje. S Hitlerom uzatvoril pakt i Stalin. Rokovali s ním aj slovenskí politici. Práve táto skutočnosť je dôležitá. Nie Nemci začali za nami chodiť a ponúkať nám samostatnosť, ale my sme chodili za Nemcami a vysvetľovali im nutnosť národnej svojbytnosti. V spore s Maďarskom sme si museli získať priazeň Nemcov. Slovenský štát po jeho vzniku uznali štáty: Poľsko, Maďarsko, Švajčiarsko, Vatikán, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Bulharsko, Rumunsko, Juhoslávia, Belgicko, Fínsko, Holandsko, Španielsko, Švédsko, ba aj Ekvádor, Kostarika, Libéria. Uznali nás všetky európske veľmoci, nielen Nemecko, Taliansko, ale i Anglicko, Francúzsko a Zväz sovietskych socialistických republík, ďalej Japonsko, Čína, Mandžusko. Slovenskí komunisti rovnako chceli samostatnosť až do odtrhnutia, a pritom sa uchádzali o priazeň Stalina – ten však veril viac Benešovi ako slovenským komunistom. Hoci niektorí dokonca uvažovali aj o Slovenskej sovietskej republike