Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

TGM DOSTAL NOVÚ REPUBLIKU AKO TRAFIKU ZA SVOJE VERNÉ SLUŽBY V LÓŽI.

„Prvú“ republiku  oceníme správne len vtedy, keď pochopíme súvzťažnosť tlkotu srdcových chlopní Masarykových s chlopňami všetkých pokrokárov a budovateľov lepších zajtrajškov sveta, ktorých sme v 20. storočí mali možnosť poznať. Hľadať za tým pietu k nejakej efemérnej republike, akých vzniklo a zaniklo za posledných sto rokov neúrekom je zbytočné. Naši kozmopoliti dobre vedia, že ak chcú rozzúriť nenávideného slovenského drotára a sedliaka, tak mu musia zamávať červenou handrou 28. októbra pred očami a aj to je, okrem iného, ich cieľom. Oni však oslavujú niečo celkom iné ako nejakú českú alebo slovenskú samostatnosť, ktoré sú im také ľahostajné ako samostatnosť Zimbabwe. To, čo oslavujú je definitívny prienik liberálno-osvieteneckých ideí do stredoeurópskeho priestoru v roku 1918 a vytlačenie posledného zvyšku reálneho vplyvu katolíckej Cirkvi na chod štátu. Toho symbolom je TGM. Na Slovensku bolo po roku 1918 zrušených 800 základných cirkevných škôl a 21 cirkevných gymnázií. Nikdy neboli obnovené. České dobové noviny „Lid“ uvádzajú, že v rokoch 1918-1922 bolo v ČSR vyrabovaných cca 300 kostolov, zničených niekoľko stoviek sôch Panny Márie, sv. Jána Nepomuckého a iných svätých; zo škôl bolo odstránených vyše 1300 krížov. To boli idey v praxi. Masaryk je predmetom liberálno-kozmopolitného kultu na Slovensku hlavne ako exponent týchto ideí. To, že sa popri tom zvezie aj pohŕdanie a nenávisť k Slovákom zo strany našich kozmopolitov, to je už len logickým dôsledkom veci.

Spochybňovanie Masaryka nie je v žiadnom prípade spochybnením slovenského boja za národné sebaurčenie a nevďak. Masaryk mal asi taký záujem na slovenskej samostatnosti ako hociktorý iný kozmopolita. Československo nevzniklo ako výsledok národného boja Čechov a Slovákov ale ako diplomatický konštrukt z Paríža, od zelených stolov a pri politických banketoch. Väčšina obyvateľstva o tom nemala ani potuchy. Slovenský boj existoval pred rokom 1918 a je pravdepodobné, že by existoval aj po ňom, ak by Československo nevzniklo. Možno by nabral krvavejšie kontúry ako v Írsku, ale možno by Slováci zaliezli za pec a tam spali. Možno by sa počet Slovákov scvrkol na minimum, možno by sme boli definitívne porazení. Nech by sa stalo čokoľvek, T.G. Masaryka by to trápilo asi tak ako smrť komára nad portskými trasoviskami. Slováci Masarykovi nedlžia nič a pamätník už vôbec nie. Československo bola náhoda, ktorú nikto nečakal a nikto s ňou vo svojich plánoch do budúcnosti vtedy nerátal. Bolo oznámené. To je to pravé slovo. Podobne ako bola oznámená v roku 1989 tzv. nežná a zamatová revolúcia. Bez boja, bez krvi, bez náreku a veselo.