Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Aj keď  všetci demokrati tohto sveta disponujú ohromnou časťou verejného priestoru, aby mohli mnohorakým spôsobom predkladať svoju verziu života o spoločnosti, my nesmieme stratiť hlas vo chvíli, keď máme možnosť poukázať, že veci môžu byť videné aj inak. Nesmieme však pritom zabúdať na to, že „uzdravovať život spoločnosti“ – to je dielo pre Mesiáša. Keby sme to chceli vziať do vlastnej réžie, naznačovalo by to, že sme chorí diktatúrou a nadutosťou, ktorá v dejinách ľudstva už spôsobila mnoho škôd, nešťastí a tragédií. Až keď sa zriekneme falošnej demokratizácie, vtedy budeme môcť triezvo vidieť človeka, akého stvoril Boh.

            Na Golgote je vztýčený Ježiš–Pravda ako zrkadlo, v ktorom Boh i človek ukazujú, akí skutočne sú. Nenájdeme tu nárok žiadnej totality. Pohľad do zrkadla nediktuje odpovede, „len“ umožňuje vidieť. Umožňuje vidieť a necháva otvorenú otázku, ako si toto videnie vysvetlíme my a ako s týmto poznaním naložíme. Ale nie násilím a nie silou moci.