Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Novinári vypustia – tak ako opozícia a „Za slušné Slovensko“ – do verejného priestoru vedomú lož, a účel je splnený. Všetci vieme, že dobrý príbeh niekedy nie je dobré pokaziť pravdou, najmä keď dnes má každý tú svoju pravdu. V čase sociálnych médií ľudia často čítajú len nadpisy článkov. Keď sa o niekoľko dní zistí, že šlo o klamstvo, ich reakcia je už oveľa slabšia ako v prípade „bombovej“ správy, ktoré rozvíril sám politik v spolupráci s novinárom. V novinách nás  viac ovplyvní titulok a ilustračné fotografie než samotný text. Prípadne automaticky súhlasíme s názorom nášho obľúbeného politika, hoci by sme s ním pri podrobnejšom zvážení jeho slov nemohli súhlasiť. Nesmierne rýchlo  rastie segment spoločnosti, ktorý sa dominantne rozhoduje na základe jednoduchých a emotívnych oznámenie zo strany politikov a ich novinárskych tímov. Preto sa zvolávajú zhromaždenia, protesty a festivaly politických piesní…

Výstražné echá sú najsilnejšie vtedy, keď lož „námestía“ zapadá do nášho svetonázoru – informácie si často vyberáme tak, aby vyhovovali tomu, o čom sme už presvedčení. Keď informácie nie sú pravdivé, náš mozog nám (ani napriek dôkazom) nezabráni myslieť si, že na tom niečo je. Tento fakt využívajú novinári a politici pri falšovaní s verejnou mienkou.

Slovensko nemá vlastnú silnú domácu novinársku vrstvu a zahraniční majitelia médií, necítia žiadnu zodpovednosť zlepšovať život na Slovensku poskytovaním objektívnych správ a informácii. Zahraniční majitelia sa snažia peniaze „cirkulujúce“ na Slovensku nahnať pre kapitál vo svojich  domácich západných krajinách a nám tieto zdroje následne chýbajú pri financovaní zdravotníctva, školstva, cestnej infraštruktúry či sociálnych domovov pre chorých ľudí…

Túto skutočnosť si z nás málokto uvedomuje !