Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Je to fakt, že západné mocnosti priveľmi rýchlo zabudli, ako sa skončil Hitlerov pokus o eurointegráciu a zotročenie Slovanov. Zbigniew Brzezinski, americký politológ poľského pôvodu, ktorý po desaťročia sa podieľa na tvorbe zahraničnej politiky všeobecnej dominancie vo svete, svoju fóbiu voči Rusku vyjadril kedysi slovami: „Ukrajina je pevnosťou Západu. Nový svetový poriadok pri hegemónii USA sa vytvára proti Rusku, na účet Ruska a na rozvalinách Ruska. Moc Ruska môže byť podlomená iba oddelením Ukrajiny od neho. Je nevyhnutné nielen odtrhnúť Ukrajinu od Ruska, ale ju aj postaviť proti Rusku, znepriateliť dve časti jedného celku a pozorovať ako bude brat zapíjať brata. Pre tento cieľ je nutné nájsť a vypestovať zradcov v radoch národnej elity a s ich pomocou zmeniť sebavnímanie jednej časti veľkého národa do takej miery, že on bude nenávidieť všetko ruské, nenávidieť svoj rod, neuvedomujúc si to. Všetko ostatné je vec času.

Akási neurotická zloba ovláda západnú Európu, ktorá hľadala cestu k nerevolučnej identite – našla ju v novej nacionalistickej neznášanlivosti, ktorá rástla pod ochranou pruských kráľov. Málokto vie, že Fridrich Engels vo svojich statiach veľmi energicky zabojoval proti Slovanom. Najmä F. Engels vypovedali svätú revolučnú vojnu všetkému slovanskému.

Lužickí Srbi sú zvyškom kedysi mnohomiliónového národa Polabských Slovanov, ktorý obýval celé územie súčasného východného Nemecka od Drážďan až po Hamburg. Osudy Polabských Slovanov a Lužických Srbov sú pre ostatných Slovanov obrovským mementom a poučením. Názorne ukazujú dôsledky nemeckého „Drang nach Osten“ všade tam, kde sa mohol naplno prejaviť.