Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Európska únia predstavuje negatívny aspekt medzinárodnej integrácie – zvierajúci, usmrcujúci a oslabujúci. Spoločný osud, ku ktorému európske národy nevyhnutne vedie, je rozklad zaživa a následná pomalá smrť v bolestné agónii. Z mnohých krokov, ku ktorým Únia pristúpila, je úplne jasne cítiť ambície zasiahnuť do života každého jednotlivca a vnútiť mu svoj vlastný pohľad na svet – už mnohokrát na svetlo vytiahnutý príklad so zásahmi do názvov potravín je dokonalým symbolom tohto aspektu. To čomu čelí Európa v podobe imigrácia, nie je ekonomický problém, ale problém rasový a kultúrny. Proti Európanom tu stoja kultúrne a rasovo viac menej homogénny masy, ktorej by bolo možné čeliť jedine v prípade, že by sme aj my tvorili rasovo a kultúrne homogénny prvok zbavený všetkých samovražedných úvah o multikulturalizme a podobných politických nezmysloch. Naozaj nie je na mieste sa starať o ekonomickú stabilitu, keď rasa – samotný centrálny pilier každej spoločnosti – umiera na otravu. Pokiaľ skutočne zomrie, dôjde nielen k rozkladu jej kultúry, ale v konečnom dôsledku aj celej ekonomiky, pretože aby mohlo byť niečo zameniteľné, musí to byť najskôr vyvinuté a vyrobené.  A schopnosť produktívnej činnosti je do Európy migrujúcim rasám prakticky neznáma. Európa sa bude musieť zmeniť najskôr na úrovni postojov, bude musieť prijať postupnosť vlasť – kultúra – ekonomika a bude musieť nájsť spoločný duchovný základ európskych národov. Na tomto základe bude potrebné vystavať spoločenstvo, ktorého pilierom nebude ekonomika, ale národ a úsilie o jeho rozvoj skrze pozitívny svetonázor. To je cesta, pravda a život.