Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Absolútne podkopal autoritu Cirkvi na Slovensku.

Postoj kardinála Vlka je do neba volajúca nehoráznosť a nevysvetliteľné zasahovanie do kompetencii slovenskej cirkevnej provincie. Je to absolútne anti-katolícky zásah, ktorý nerešpektuje univerzálnosť (katolicitu) Cirkvi.

Medzi katolíkmi na Slovensku sa šíri zmätok ohľadom tohto nehorázneho zasahovania, sú hlboko zmätení a v stave omylu o základnej pravde pokory a poslušnosti.

Zatiaľ čo v minulosti autorita Cirkvi zabraňovala istým kresťanským „ inšpirátorom“ v súkromných„revoltách“, teraz sa niektorí katolícky „demokrati“ cítia slobodne spochybňovať dokonca aj nemenné učenie cirkvi. Pre nich už neplatí – Roma locuta, causa finita.

Je zjavné, že v tom je agenda, ktorá nemá nič spoločné s pravdou o poslušnosti a pokore tak, ako nás to učí sám náš Pán a ktorá nám bola odovzdaná prostredníctvom Cirkvi.

Nemôže existovať nič, čo by bolo pozemský správne, a zároveň by to nebolo doktrinálne nesprávne. Preto konať inšpiračne svojsky a nemať nič spoločné s doktrínou, je lož. Je to posadnutosť vládnuť !

Ľudia sú vedení kardinálom Vlkom k falošnému druhu uvažovania, že by mali praktizovať istý druh vnútorného inšpiračného vzdoru , aby boli zodpovednými „občanmi“ Cirkvi.

Úprimne, jeho odpoveď prostredníctvom tlače je niečo, čo môže obrátiť túto udalosť na dialóg cez tlač. Ale, ak už musel dať odpoveď, tak tá náhle robí smer dialógu znepokojujúcim.

 Cum caput aegrotat, corpus simul omne laborat. – „Keď je hlava chorá, trpí celé telo.“