Kartónové hlavy do Moskva necestujú

6. apríla 2015 17:37, Prečítané 5 982x, politolog, Nezaradené

Poodhalenie mechanizmov utopickej „demokratickej“ propagandy a metód „public relations“ čitateľa núti premýšľať, či bol fašizmus definitívne pochovaný roku 1945 alebo stále prežíva v obmenenom šate aj v súčasnosti.

Mýty sprevádzajú naše životy od narodenia až po hrob. S pribúdajúcim vekom a strasťami sa u človeka čoraz väčšmi prebúdza sen všetkých mýtov – viera v lepší zajtrajšok. Pod ťarchou ekonomických, sociálnych a ľudských problémov doby je spoločnosť náchylná akceptovať nové spásne vízie radikálnych zmien, vidiac v nich alternatívu voči dekadentnej a morálne skazenej prítomnosti. Zdanlivo jednoducho vyzerajúce receptúry na zahojenie boľavých miest súčasnej reality sa so železnou pravidelnosťou objavujú najmä v časoch krízy.

Prekrúcanie výsledkov II. svetovej a Veľkej vlasteneckej vojny je hrdelným hriechom demo- kmeňov a ich malomocných prisluhovačov na Slovensku. Je to nechutné divadlo so slaboduchou réžiou politických slabingerov. Hoci takéto názory majú pre Slovensko a na Slovensku samo o sebe len marginálny význam, načrtávajú nám zaujímavý pohľad na celkové rozvrstvenie spoločnosti, na možné konvergencie medzi politikmi a občanmi Slovenska.

Koncepcia prekrúcania pritom vysoko prevyšuje teritoriálne zameranie a načiera do čisto etickej dimenzie.