Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Očakávať od dnešných médií, ktoré majú pod kontrolou najväčší kapitalisti v štáte, že budú podporovať objektívne informovanie napríklad o referende o rodine a iných zlodejstvách, na ktorých sa títo kapitalisti podieľajú, je asi rovnako naivné, ako očakávať, že médiá, ktoré mala za bývalého režimu pod kontrolou komunistická strana, mali v úmysle objektívne informovať o odvrátenej stránke bývalého režimu. Človek nemusí byť mudrc, aby pochopil, že v samotnej podstate systému je zakotvené, že médiá niekomu slúžia a nie sú to občania, komu slúžia. Hovorí sa o nich ako o strážnych psoch demokracie. Zabúda sa však dodať, že strážne psy nehryzú svojich pánov. Inak je ale prirovnanie o strážnych psoch relatívne trefné. Médiá naozaj strážia systém, aby ho neohrozoval prebytok myslenia. Skrátka, zabezpečujú, aby ľudí ani len vo sne nenapadlo, že systém je postavený na hlavu a oni sa celý život pachtia, len aby vďaka ich práci bohatla hŕstka vyvolených. Sledujeme všetko, čo nám podstrčia pod nos – kauzy, tele novely, katastrofy, príbehy celebrít, snažíme sa napodobňovať životný štýl, ktorý je momentálne “v kurze”, žijeme životy iných namiesto toho, aby sme žili ten svoj. Ľudstvo sveta je podľa nás skazené a zlé a každý, kto sa od nás odlišuje vierovyznaním, alebo výzorom, je automaticky naším nepriateľom. Všetci svorne myslíme tak, ako tí v “telke”. Aké sú teda skutočné dôvody premyslenej mediálnej manipulácie? Čo všetko by sme našli za jej “oponou”?
Mainstreamové (v zmysle masové ) médiá sa cielene vyhýbajú tzv. alternatívnym názorom, ktoré sa z dôvodu cenzúry presúvajú na internet. Majú z nich strach? Alternatívne myslenie je nebezpečné pre každý režim. Rozdiel je, že kým počas bývalého režimu bolo alternatívnemu mysleniu aspoň latentne priznaný status niečoho dôstojného, hoci zároveň nebezpečného a disidentského, dnes je alternatívne myslenie degradované na čosi apriórne naivné, hlúpe a bláznivé a xenofóbne.