Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Po zhliadnutí Horného a Dolného som nevychádzal z údivu nad primitívnosťou a prízemnosťou hereckého prejavu účinkujúcich. Je evidentné, že autor nemal jasnú koncepciu, ale iba snáď dobrý zámer, ukázať život bežného človeka na dedine a jeho existenciu v nej. Podarila sa mu však len poriadne zmätená fantasmagória, miestami až silná magorina, ktorej chýbala ozajstný dedinský príbeh a postavy, čo by ho niesli. Nositelia postáv sa stali v okamihu iba slabučkými „primitívmi.“ Pri sledovaní tohto nevydareného diela, je potrebné sa obrniť oceľovou trpezlivosťou, lebo ak sa chcete spýtať o čo tu vlastne ide, nedočkáte sa odpovede.
Primitívnosť a chaos je pre toto „filmové dielo“ symptomatické. Po filme si kladiem veľký otáznik. Aj režisér dobre vie , že nad týmto dielkom visí prekliatie zabudnutia.