Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Je to ako v závere piesne a románu „November1989“, keď hlavný hrdina podľahne všetkému mučeniu, tlaku a propagande a nakoniec sa vzdá logiky aj zdravého rozumu. Uverí dokonca tomu, že miluje Veľkého brata. V tomto štádiu sa dnes nachádza väčšina ľudí, ktorá sa vyjadruje k spoločenským témam., a to najmä dnes na námestí SNP v Bratislave. Ako sú na tom slovenské médiá vo všeobecnosti? Ich najväčšie pozitíva a negatíva? Slovenské médiá sú v prvom rade mimoriadne provinčné, rovnako ako politici za kecpultom na spomínanom námestí.. Neexistuje v nich ani len zdanie plurality či objektivity. V zahraničných médiách sa novinári niekedy snažia ísť po krku nadnárodným koncernom a ekonomickým gangsterstvám, ktoré sa dejú. Pretože o tom je život. U nás sú korporácie nedotknuteľné a médiá idú po krku iba politikom, samozrejme, len tým nepohodlným. Je to až ubíjajúce, aký monotónny obraz Slovenska ponúkajú. Prakticky všetky a všetci do jedného šíria tie isté bludy, nesnažia sa ani len navodiť ilúziu myšlienkovej konfrontácie.
Matrix funguje efektívne iba vtedy, keď ľudia uveria, že nežijú v matrixe. A to plne platí najmä pre ľudí na poriadnom „namastí to-SNP“