Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Všetci kritici a neprajníci cirkvi, by si mali uvedomiť, že aj kňaz, až po najvyššiu hierarchiu, je človek podrobený všetkým psychosomatickým zákonom. Hlúpa, neupravená kázeň je hlúpa kázeň, a nie Božie slovo. A nerozhodnosť, i najvyššej cirkevnej vrchnosti, v pravý čas, je neodpustiteľná nerozhodnosť, ktorá niekedy spôsobila cez stáročia nenapraviteľné chyby a škody, a nie je len úžasná múdrosť dvetisícročnej Cirkvi. Ľudská slabosť je ľudská slabosť, a nie inšpirácia Ducha Svätého. A pretože vždy na dne ľudskej nehanebnosti ostáva kúsok túžby po nebi a láske, svet je taký citlivý a požadovačný voči kňazovi v oblastiach, kde sám najviac hreší. Aspoň niekoho chce vidieť čistého, keď už sám nemôže byť čistým.
Majte na pamäti, že všetky ideály ľudstva boli, sú a budú len obmeny alebo zdeformovaných ideálov kresťanstva.
Všetkým ktorí tak radi, rýchlo a bezrozmyslu kritizujú cirkev, niekedy však nestačí len hlásať morálne zásady, ale ich aj aplikovať na konkrétnu situáciu, ale nie všetci to dokážu.
Všetky pokusy o obnovu sveta a zlepšenie pomerov sú teda fantasmagóriami, kým sa človek systematicky nezačne zlepšovať.
To, že celibát je nemožný, tvrdia slabosi, ktorí zo svojich pokleskov robia cnosť, alebo aspoň prirodzené právo. A to je neslušné.