Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Demokracia západného typu je hydra: má ducha aký má hydra, majúca mnoho hláv, z ktorých každá osebe bojuje a osebe škodí. No ani jedna z týchto hláv nie je živočíchom, ale hlavou živočícha: sama však je jedným živočíchom. Nikto nepovedal, že v „Chimére“ je živočíchom lev alebo drak: to boli jej čiastky, a čiastky nie sú živočíchmi. Koná niečo a osoží, a to čo koná a osoží má zápal, čo však má zápal, je živočíchom. Ale nie spravodlivosť. Nemá zápal ducha. Je živočíšna. Neslovanská.
Spravodlivosť, to je duch vyskytujúci sa v nejakom stave. To je spravodlivosť.
Nijaký živočích sa nerovná druhému, to je na pohľad zrejmé, Stvoriteľ stvoril toľko druhov listov, že každý sa vyznačuje svojou zvláštnosťou, toľko živočíchov a všade je v niečom rozdiel, sú nerovnaké a nepodobné.
Každý živočích koná skrze seba, k sebe a pre seba ale len v spoločnosti človeka!
V akceptácii západného štýlu života, demokracie západného typu, sa len zdá, že si prilepšujeme a že si cvičíme dôvtip perspektívy, opak je však pravdou, utápame sa v márnych veciach a čas trávime prázdnymi úvahami, ktoré nám neprinesú nijaký osoh. Myslím, že sú to aspoň veci, ktoré by svedčili ešte oslici.
Má niekto iný náhľad?