Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Prísť na to, že keď je človek dobrý, ústretový, neznamená to, že mu v živote bude do spevu.

Keď sme spojení s inštinktívnym Ja, s dušou ženstva, ktorá je prirodzená a nespútaná, potom namiesto sledovanie toho, čo sa ponúka, si povieme: Po čom som hladný? Bez toho, aby sme sa pozerali na čokoľvek vonku, zamierime dovnútra a pýtame sa: Po čom túžim? Čo si teraz želám? Alebo: Na čo mám chuť? Po čom prahnem?

Nikde sa to neprejaví jasnejšie, než pri výbere priateľov a milencov. Milenec nemôže byť vybraný podľa vzoru švédskeho stola. Musí byť vybraný túžbou duše. Vybrať si len preto, že pred tebou stojí niečo lákavé, nikdy neuspokojí hlad duševného Ja. A k tomu je práve potrebná intuícia, je to priamy posol duše.

Pozoruhodným fenoménom je to, že otázka položená pred zaspaním prináša odpoveď pri prebudení. V sobotu.