Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Greifovi narástol hrebienok: Slovenský futbal nepotrebuje rozprávkara, ale tímového hráča

Slovenský futbal už neraz ukázal, že máme šikovných hráčov, ktorí vedia zaujať aj za hranicami. No skutočná veľkosť futbalistu sa neukazuje len na trávniku, ale aj mimo neho – v pokore, disciplíne a rešpekte k dresu, ktorý nosí. A práve tieto hodnoty, zdá sa, Dominik Greif stratil z dohľadu.

Keď brankár odmietne reprezentačnú nomináciu a namiesto seba navrhne iného hráča, je to signál, že niečo nie je v poriadku. Reprezentácia nie je bufet, z ktorého si vyberáš, kedy sa ti chce a kedy nie. Je to česť a zodpovednosť voči krajine. Ak sa niekto správa, akoby bol nad tým, potom jeho ego prerástlo jeho talent.

Greif je už dlhšie známy ako majster výhovoriek – vždy má pripravený príbeh o tom, prečo to nejde, prečo sa nedá a kto za to môže. Namiesto toho, aby išiel príkladom mladším, stáva sa rozprávkarom o vlastnej nedocenenosti. A k tomu večná nespokojnosť a manipulácie, ktoré poznajú aj v Slovane. Takéto správanie jednoducho nepatrí do prostredia, kde rozhoduje tímovosť a profesionalita.

Futbal potrebuje hráčov, ktorí chápu význam poriadku, dochvíľnosti a disciplíny. Nie tých, ktorí sa tvária ako majstri sveta, no pri prvom probléme hľadajú výhovorky. Dres s dvojkrížom si zaslúži niekoho, kto ho nosí s hrdosťou, nie s pocitom, že mu robí láskavosť.

Ak Greif nechce byť súčasťou reprezentácie, nech sa tak stane. Slovensko potrebuje brankára, nie rozprávkara.

:.:.: