Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Je načase prestať sa báť slova „normálny“ a začať ho opäť používať s hrdosťou.

Po každom tragickom útoku na školách či inom verejnom mieste sa opakuje ten istý scenár: politici a verejní činitelia prednášajú svoje naučené frázy, vyjadrujú pohoršenie a sľubujú riešenia. No pri bližšom pohľade sa zdá, akoby sme sa ocitli na halucinačnej párty, kde tí istí ľudia, ktorí presadzujú ideológie popierajúce základné princípy normálnosti, nariekajú nad dôsledkami tejto nenormálnosti.

V modernej spoločnosti sa čoraz viac glorifikuje rozmanitosť, pluralita a inakosť, no často to ide na úkor zdravého rozumu. Pod rúškom inklúzie sa popierajú prirodzené rozdiely, odstraňujú sa základné hodnoty a spoločnosť je nabádaná, aby prijímala čoraz väčšiu mieru chaosu ako nový štandard. No aký môže byť výsledok takéhoto prístupu? Ak do automatu hádžeme mince s nápisom „nenormálnosť“, nemôžeme očakávať, že z neho vypadne normálnosť.

Pojem „normálny“ sa dnes stáva tabuizovaným. Nie preto, že by stratil svoj význam, ale preto, že jeho používanie je vnímané ako neúctivé voči tým, ktorí sa od normy odchyľujú. Napriek tomu každý z nás vie, čo znamená normálnosť – je to prirodzený stav vecí, tak ako bol po stáročia chápaný a prežívaný väčšinou ľudí. Normálni sú muži a ženy, ktorí majú jasne definované pohlavie, vzájomne sa priťahujú a tvoria rodiny. Normálni sú tí, ktorí nemajú psychické poruchy, dokážu viesť stabilný život, chodiť do práce a vychovávať svoje deti bez potreby neustáleho intervencie odborníkov.

To, že existujú výnimky, neznamená, že by sa mala norma popierať alebo potláčať. Práve naopak – stabilná spoločnosť potrebuje jasné pravidlá, na ktorých môže budovať budúcnosť. Ak sa budeme naďalej tváriť, že normálnosť neexistuje, alebo ju budeme zosmiešňovať ako zastaraný koncept, nemôžeme sa čudovať, že sa svet okolo nás stáva čoraz menej predvídateľným a bezpečným miestom na život.

Možno je teda načase prestať sa báť slova „normálny“ a začať ho opäť používať s hrdosťou. Možno je načase opýtať sa sami seba, či nechceme späť spoločnosť, kde veci majú svoj prirodzený poriadok a kde nie je zločinom povedať, že existujú základné pravidlá života, ktoré nás chránia pred chaosom.

:.:.: