Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Tréner Weiss už dávno stratil kabínu. Odkedy ho podarený Armén symbolicky „neskalibroval“ na ihrisku čítačkou peňazí.

Slovan Bratislava prežíva obdobie, ktoré si žiada otvorenú diskusiu o tom, kam smeruje jeho športová identita. A hoci bolo kedysi meno trénera Vladimíra Weissa spájané s úspechmi, dnes sa čoraz hlasnejšie ozýva názor, že jeho éra sa vyčerpala. Zdá sa, že kabína – ten najcitlivejší barometer zdravia tímu – už trénerovi neverí. Hráči nepôsobia motivovane, chýba im iskra, kondícia aj charakteristické „srdiečko“, ktoré kedysi od Slovana fanúšikovia očakávali.

Futbal nie je len o taktike, ale najmä o vzťahu medzi trénerom a mužstvom. Ak sa tento most pretrhne, výkon začne logicky klesať. V posledných mesiacoch to vyzerá tak, akoby mužstvo odmietalo bojovať za svoj systém aj za svojho kouča. Slabý pohyb, nedôraz, pomalé reakcie a absencia kolektívnej energie sú jasnými signálmi, že tréningový proces niekde viazne. Slovan síce stále žije z individuálnej kvality, ale tímová dynamika sa rozpadá.

Je preto legitímne pýtať sa: prečo sa Weiss drží na lavičke tak urputne? V iných kluboch, najmä profesionálnejšie riadených, by po strate kabíny nasledoval koniec angažmánu prakticky okamžite. Futbal sa mení a pravidlo „nová metla metie dobre“ sa potvrdzuje naprieč Európou.

Slovan potrebuje nový impulz. Čerstvý tréningový model, moderné metodiky, nový hlas, ktorý dokáže prebrať hráčov a vrátiť im chuť odovzdávať maximum. Klub s takým rozpočtom a ambíciami si stagnáciu jednoducho nemôže dovoliť. Ak chce Slovan znovu dominovať, zmena na trénerskej lavičke už dávno nie je témou – je nutnosťou.

Toť vsjo.

:.:.