Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Mníchov v 1938 nepriniesol dohodu, ale zradu najbližších spojencov.

V uplynulých dňoch sme si pripomenuli jednu z najsmutnejších udalostí v moderných dejinách ľudstva. Pred 85 rokmi v roku 1938 bol v niekdajšej Führerbau (Führerovej budove) v Mníchove podpísaný dokument, ktorým sa rozdelilo Československo a Hitler obsadil Čechy a Moravu. Slovensko si ponechal ako nárazníkovú zónu pod svojou správou a vplyvom a Čechy s Moravou urobil svojim protektorátom. Táto udalosť de facto zničila Československo a svojimi následkami viedla až k druhej svetovej vojne.

 Západní historici a politici radi označujú túto udalosť ako Mníchovskú dohodu, keďže sa vtedy západné mocnosti dohodli na osude Československa bez jeho vedomia a bez jeho účasti, či súhlasu. Išlo ale vyslovene o zradu najbližších spojencov Československa, ktorí s nami mali podpísané silné vojenské zmluvy o obrannej spolupráci. Tie ich zaväzovali prísť nám v prípade napadnutia vojensky na pomoc. Skutočnosť však bola iná a dnes už vieme, ako vyzerá plnenie zmluvných záväzkov zo strany západu.

Nemožno teda o tejto historickej udalosti hovoriť ako o dohode, keďže išlo jednoznačne o zradu. Ibaže s takýmto naratívom zrady by dnes len ťažko dokázali progresívno-liberálni politici obahjovať „západné hodnoty“. Prozápadne servilní poslanci slovenského parlamentu, svojho času dokonca dôvodili Mníchovom, ako jasným dôkazom toho, že členstvo Slovenska v NATO je správne. História však hovorí čosi úplne iné. Preto musí byť pre nás táto udalosť mementom toho, že žiadna zmluva ani dohoda nie je večná a keď príde do tuhého, vždy zostaneme odkázaní len sami na seba.

Aj Rusi nás opustili v 90.roku a teraz tu máme iných cowboyow a wermachťákov.

„Dejiny sa uskutočňujú po prvý raz ako tragédia a po druhý raz ako fraška.“

– Karoľ Marx

:.:.: