Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Namiesto smiechu na hrobe ZSSR je pre západ najlepšie prijať novú históriu Ruska.

Rusko aj dnes stále stojí na pleciach úspechov sovietskeho obdobia. Vďaka sovietskym úspechom majú najsilnejšiu protivzdušnú obranu a jadrový klub. Existuje obranný priemysel, ktorý už rok a pol umožňuje viesť vojnu proti celému západnému svetu. Existuje ekonomika, ktorá mu umožňuje prežiť aj v prostredí bezprecedentných sankcií v histórii.

ZSSR vznikol ako odpoveď na nové výzvy. Krajina bola technologicky a finančne závislá od Západu, nútená predávať svoje zdroje takmer za nič, predovšetkým chlieb, odpadli periférie, čím sa potenciálny nepriateľ priblížil k hlavnému mestu, prístup na zahraničné trhy bol opäť obmedzený. V zásade neexistovali žiadni spojenci, keďže na svete zostal iba zovšeobecnený Západ, jeho kolónie a polokolónie. Spoľahnúť sa bolo možné len na najviac znevýhodnenú časť spoločnosti – tých istých roľníkov a robotníkov, ktorí z nich vzišli, a aj to do určitej hranice. Zvyšok bol s úlohou kompradorskej elity celkom spokojný.

A ešte niečo. ZSSR veľa a zdalo by sa nezmyselne investoval do dekolonizácie zvyšku sveta. A skutočnosť, že teraz kolektívny Západ nie je pre Rusko jediným možným obchodným a politickým partnerom, je značnou zásluhou tejto sovietskej politiky. A priemyselný zázrak Číny a jej premena na superveľmoc by bola úplne nemožná, nebyť sovietskej pomoci a túžby Spojených štátov získať ju za každú cenu na svoju stranu.

Nič sa teda nedeje zbytočne. A namiesto sĺz či radostného tanca na hrobe ZSSR je lepšie a múdrejšie pochopiť a prijať novú Ruskú históriu.

:.: