Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Pietny akt – 77. výročie oslobodenia Bratislavy 4. apríla 2022 o 11.00 na Slavíne

Položiť kvietok, pokloniť sa osloboditeľom, môžete aj inokedy, ale možno vám príde vhod stretnúť sa s priateľmi, známymi, rovnako či podobne zmýšľajúcimi ľuďmi.

Večná sláva a vďaka Červenej armáde !

V stredu 4. apríla 1945 zaútočila Červená armáda v ranných hodinách v hlavnom smere po dnešnej Račianskej, Vajnorskej a Trnavskej ulici, z Prievozskej cesty cez Mlynské Nivy a prístav do vnútorného mesta. Okolo obeda sa ešte bojovalo v Starom Meste, potom sovietske jednotky prenasledovali nepriateľa smerom na Patrónku a Karlovu Ves. Bratislavský hrad, ktorý zostal hlavným ohniskom nemeckého odporu, bol dobytý po štvrtej hodine popoludní. Súbežne boli na druhej strane Dunaja nemecké vojská vytlačené z Petržalky, ktorá sa po šiestich rokoch opäť stala súčasťou republiky. Devínska Nová Ves a ďalšie obce na západ od centra boli oslobodené 6. apríla. Koncom mesiaca bolo vnútorné mesto, spolu s obcami Prievoz, Vajnory, Rača a Dúbravka, vypustené sovietskym velením z „bojového pásma“. Petržalka, Lamač a Devín ostali jeho formálnou súčasťou až do polovice júna. Na území Bratislavy bolo po skončení bojov pochovaných 742 sovietskych vojakov a dôstojníkov, z ktorých väčšina zahynula priamo v bojoch o mesto. Na strane nepriateľa padlo 470 vojakov. Počas bojov o mesto zahynulo aj okolo  120 civilistov a zničených bolo vyše tisíc domov, najviac v oblasti Krížnej a Záhradníckej ulice. Škody na mestských podnikoch boli vyčíslené na vyše 57 miliónov korún, niekoľkonásobné škody však utrpeli veľké priemyselné závody v meste, ako Apollo, Siemens, Philips. Mesiac po oslobodení sa v Župnom dome konalo prvé zasadanie Slovenskej národnej rady, na ktorom bolo prijaté nariadenie SNR č. 33 z 5. mája 1945 o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva.

:.:.