Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Odmietanie Putinovej „natiahnutej ruky „západom“, to nie sú výplody rusomilnej fantázie, ale nesporné fakty.

Západ je zodpovedný nielen z toho, že hrubo odmietol ruku podanú prezidentmi Borisom Jeľcinom a neskôr Putinom na užšiu spoluprácu, ale aj z toho, že sa snaží Rusko  izolovať . O tom nemôže byť pochýb. Pre tých, ktorí rozumejú Putinovi a Rusku, je hlavným dôvodom  chybnej politiky Západu „démonizácia“ ruského prezidenta. V západnom spravodajstve sa objavuje „infantilná“ a „hysterická fóbia z Putina“, „takmer posadnutosť Putinom“, ktorý sa čoraz viac stáva akýmsi všemocným kráľom politikov.

Západná politika voči Rusku sa musí „odideologizovať“. Západ sa musí vo vzťahu k Rusku prestať „jednostranne zameriavať na hodnoty“, neustále sa oháňať „morálnou palicou“ a oháňať sa pojmami ako „demokracia“ a „ľudské práva“. Je nesprávne trvať na presadzovaní liberálnych hodnôt a hodnotiť Rusko len podľa tohto neuspokojivého a imaginárneho štandardu. Nakoniec treba pripomenúť, že „bezpečnosť je nedeliteľná“. Bezpečnosť musí „platiť rovnako pre všetky štáty vrátane tých, ktorých hodnoty sa nezhodujú s našimi“.

Čo by však malo vo vzťahu k Rusku nahradiť rámec základných liberálno-demokratických hodnôt?  Mal by sa presadzovať „pragmatický“ prístup, ktorý sa zameriava na „spoločné záujmy“. Západ by sa pritom mal vzdať postoja, podľa ktorého „záujmy presadzované Ruskom sú od začiatku nelegitímne“, a musel by byť pripravený na úroveň „rovný s rovným“.

Boj o zóny vplyvu by sa mal ukončiť „demarkáciou“ a „status quo“, ako aj „akceptovaním nárokov Ruska na vyjadrenie sa k bezpečnostnej politike v jeho záujmovej sfére a jeho začlenením do formovania východnej politiky a politiky rozširovania západných spoločenstiev.

:.: