Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Trianon kľúč z áreštu, žalára národov.

Prečo nie je 4. jún štátnym sviatkom na Slovensku nie je celkom jasné. O problematických, pritom dôležitých kapitolách dejín nemožno mlčať, nemožno ich budovať ani na ilúziách, fikciách a emóciách, ale treba ich odborne približovať verejnosti. Boj o Slovensko v rokoch 1918 — 20 a uzavretie mierovej zmluvy s Maďarskom bezpochyby predstavuje takúto kapitolu moderných slovenských dejín.

Akt podpísania mierovej dohody v Trianone očami I. Krna:

,,O 4. hod. 25. minúte prichádzajú maďarskí delegáti min. Benárd a Drasche-Lázár. Slávnostný bezvadný úbor: cylindre, redingoty, biele rukavičky. Rad zakľučujú štyria mladučkí sekretári džentríckeho výzoru. Všetko vstane a napnute pozoruje príchod Maďarov. Prezident mierovej porady francúzsky min. predseda Al. Millerand vyhlasuje schôdzku za otvorenú a vyzýva maďarských splnomocnencov, aby smluvu v mene maďarského štátu podpísali. Títo zdvihnú sa zo svojich miest a pomaly kráčajú k malému stolíku slohu Ludvika XIV., na ktorom je už pripravený historický dokument. Na chvíľu nastane v sále hrobové ticho, prerušené len monotonným vrčaním kinematografických strojov… Asi za 15 minút sú všetky podpisy ukončené, predseda Millerand zakľučuje schôdzu. Maďari rýchle opúšťajú miestnosť, sadajú na pripravené autá. Dosavádne ticho mení sa v animovanú vravu prítomných. Československí, rumunskí a juhoslovanskí delegáti dajú sa do živého rozhovoru a navzájom si gratulujú. Vychádzame na krásnu terasu pred Trianonom. Pristupujem k Osuskému, tisnem mu ešte raz ruku a blahoželám mu srdečne… Jeho neúnavná práca, jeho nezlomná vôľa, jeho vytrvalá energia triumfovali…“