Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Aj poslednému dementovi muselo byť jasné… časť V.

pokračovanie…časti I.II.III.IV.

Aké je to pracovať v zahraničnej montovni? Robiť 12 hodinové smeny od 18:00 do 06:00 cely týždeň za smiešne peniaze a v piatok prísť domov ráno o 06:00 a rýchlo si ľahnúť lebo o 14:00 ideš ešte do poobednej. A potom v sobotu do rannej. Ale nie že si chceš privyrobiť, ale musíš lebo ťa vyhodia. Nadčasy sú nariadené povinne aj pre 55 ročné ženy. To nie je život. To je des, trápenie a mučenie. Stane sa, že z práce pre zahraničného investora príde slovenská žena alebo mama domov s plačom…

Šíri sa názor, že títo zdierači iba využili zlú situáciu na Slovensku.

Omyl!

Súčasná otrasná situácia bola vytvorená úmyselne a so zámerom aby sme boli donútení stať sa lacnou pracovnou silou. Situácia po 89 bola takáto: nevedeli sme podnikať , ľudia netušili ani ako vzniká trhová cena, museli si naštudovať takúto triviálnosť. O konkurencii vedeli asi toľko, že dám nižšiu cenu, budem mať lepšiu reklamu alebo kvalitnejší výrobok a vyhrám súťaž.

Aj poslednému dementovi muselo byť jasné, že slovenský podnikateľ nemá šancu zvíťaziť nad „západnou“ korporáciou s 300 ročnou tradíciou! Elity západných krajín dobre vedeli čo sa stane, nie sú idioti, napriek tomu trvali na voľnom trhu, to znamená rovnaké podmienky pre „západné“ korporácie ako pre slovenský podnik. Pretože chceli skupovať, ničiť, demontovať a dobiť naše trhy.

Pokračovanie nabudúce…časť VI.