Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Napriek tomu, že nie všetci antisionisti musia byť nutne antisemiti, existuje takmer dojemná zhoda medzi argumentáciou oboch týchto mimoriadne príbuzných a spravidla zameniteľných prúdov. Šťastím pre antisionistov je existencia Izraela, pretože samotná skutočnosť, že tento štát sa bráni so zbraňou v ruke proti násiliu, je pre tradičné európske aj arabské myslenie neakceptovateľné. Po stáročia sa v prostredí kresťanskej aj arabskej moslimskej kultúry poriadali pravidelné poľovačky na židov – pogromy, pri ktorých sa židia nesmeli brániť. V arabskom svete mal žid aj legislatívne zakotvený status obyvateľa nižšej kategórie, ktorý mu okrem iného nedovoľoval nosiť zbraň. Predovšetkým, tzv. luza si zvykla, že povraždiť čas od času určité kvantum židov a olúpiť ich, zostane spravidla bez následkov. A židia si zasa zvykli na to, že sebaobrana je nemožná, fakticky trestná a kontraproduktívna. Ich jedinou záchranou bývali mocní politickí ochrancovia, lenže tí si za zastavenie pogromov nechávali draho zaplatiť. Bol to dobre zabehaný systém a o to väčší bol šok na strane agresívnych zložiek Arabov, keď sa židia začínali v 20. storočí v Palestíne proti pogromom brániť. Mnohí arabskí tradicionalisti sa dodnes nespamätali z historického úžasu, keď masakra na židoch v Hebrone v r. 1929 síce viedla k smrti temer 150 „neveriacich“ (tak to chodilo už stáročia predtým), ale židia boli zrazu schopní vracať rany a tiež pozabíjať vyše stovku Arabov. A ešte väčším dodnes nestráveným šokom je stav, keď židia získali vlastný štát a začali si ho dôsledne brániť už ako izraelskí Židia. Vymkli sa tradičnému stereotypu „židov“ ako druhoradej a iba tolerovanej náboženskej skupiny a so vznikom štátu začali byť Židmi – príslušníkmi národa. Túto realitu dodnes nechcú mnohí staromilci akceptovať. V ostatných rokoch tak vidíme paradoxný stav, ktorý pripomína paranoju: Izrael nemá problém uznávať Palestínsku autonómiu ako arabský štát, ale Palestínska autonómia neuznáva Izrael ako židovský štát, tvrdiac, že nič také ako „Židia“ neexistuje. Mimochodom, rezolúcia Valného zhromaždenia OSN z novembra 1947 hovorí jednoznačne o rozdelení Palestíny na „arabský“ a „židovský“ štát.