Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Pápež František  je znakom veľkej skúšky veriaceho ľudu. Aj napriek tomu, že existuje v súčasnosti veľký zmätok v Cirkvi, nestrácajme vieru, že Kristus vedie svoju Cirkev aj v týchto časoch. Pekelné brány ju nepremôžu. Ak patríte k tým, čo ešte majú vieru v Ježiša, tešte sa z toho. Žiť život s ním je tá najkrajšia vec na tomto svete. Boh nás uchovaj od všetkých tých pokrokárskych naivít a detinskostí, od viery, že demokracia je výsledkom samovoľnej kvalitatívnej spoločenskej evolúcie. Nie. Už to len bude podľa všetkého tak, že tá naša krehká kvetinka aténskej demokracie, uprostred antického pareniska, nebola žiadnym plodom samovoľného pokroku. Počas tisícročí bola demokracia u každého, kto vedel trochu čítať a nemal otupené elementárne zmysly, predmetom pohŕdania, posmechu a neveriackeho krútenia hlavou, súc radená v politických teóriách k degeneratívnym trendom vedľa tyranie a oligarchie. Je možné, aby sa niečo tak neživotné a nereálne prebralo po dvetisíc rokoch pobytu v sarkofágu z vatikánských kulís, akoby umelo hodené na zem, bez koreňov, bez kontinuity a to všetko bez zásahu transcendentnej mocnosti?