Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Samozrejme, že banky sú pre hospodársky život štátu a jeho obyvateľov potrebné. Je však známe už dávno pred Marxom, že súkromné banky vlastne parazitujú na hospodárstve štátu, preto boli vždy prvé, ktoré sa zoštátňovali. Iba na Slovensku to bolo inak. U nás sa banky privatizovali – vďaka Dzurindovi a Miklošovi – a vďaka týmto politickým skrachovancom ich privatizovali výlučne zahraniční vlastníci. Ešte sme im ich aj oddlžili a podvedení občania, tzv. slušní ľudia, pri tom ešte kričali Dzurindovi “to je ono”! Toto bola 100%-ná vlastizrada, lenže my nie sme ovce, ale zato takí “barani”, že dodnes sme sa s uvedenými (aj inými) vlastizradcami neporátali. Vlastne ani nemôžeme, pretože tento paragraf si sami z trestného zákona vypustili. Čo teda môžeme robiť, ako sa máme brániť?

Je to také jednoduché – vyberme my, občania, z bánk všetky naše úspory, zrušme naše účty! Vieme predsa hospodáriť s peniazmi aj sami, na to banky nepotrebujeme. Nech podnikajú len s peniazmi svojich spriaznencov, (aj našich, slovenských) goríl. Ukáže sa kto z koho.