Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Špinavá demokracia a falošný kapitalizmus. Dajme tomu, že nejaká spoločnosť na Slovensku zastaví prevádzku v jednom zo svojich menších závodov. Môže to byť niekedy aj závod rentabilný, ale býva zastavený preto, že sa nerentujú podniky práve v inej krajine a úspora, získaná zastavením závodu relatívne prosperujúceho, by zabezpečila zase rovnováhu. Dajme tomu, že by sa „tlupa“ robotníkov zobrala a išla k riaditeľovi závodu. Riaditeľ im právom povie: „Páni, prepáčte, ja nie som zodpovedný. Porozprávajte sa s pánmi vo Viedni.“ Dajme tomu, že by sa závodná rada vydala za pánmi do Viedne. Tí jej povedia: „Páni, my nie sme zodpovední, sme súčasťou amerického trustu:“ Keby sa však  vybrali do Ameriky, tak sa im povie: „Páni, my nie sme majitelia. Majiteľmi sú akcionári.“ A keby sa „tlupa“ opýtala: „A prosím, kde sú tí páni akcionári?“ dostane odpoveď: „Sú v Amerike, Nemecku, Belgicku, Dánsku, v Rakúsku – sú v celom svete.“

Tak vyzerá morálna zodpovednosť dnešnej demokracie a kapitalizmu.