Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Kaviarenský potkani pobehujú z jedného vykúreného kúta kaviarne do druhého, nemajú pokoja. Niekedy je to až dojímavé ako sa bývalí boľševici z radov umelcov a vedeckých pracovníkov potia a snažia. Pochytilo ich pravé celoeurópske socialistické furore ako v roku 1989, keď všetci svorne v jednom šíku zatínali päste proti socialistickému Slovensku. Konečne sú späť staré dobré časy. Radostne sa tmolia po kaviarňach, televíziach a časopisoch netušiac, že rakovina sa dostala do štádia keď si pacient namýšľa, že sa mu polepšilo.

A tak nám vo svojej nevinnosti niektorí novinári, v brušku s ricínovým olejom schizofrénie, spriadajú siahodlhé konšpiračné teórie o všadeprítomných ruských agentoch, zabúdajúc akosi na fakt, že predtým každého, kto prišiel s čo len náznakom konšpirácie v politike a dejinách, posielali do blázinca. Umelci angažovane bojujú ako za starých dobrých čias a vedeckí i mimovládni pracovníci sa už trasú na pravé povodne grantov, v ktorých by sa s radosťou utopili pre blaho a záchranu euroobčana.

Katolícky kresťan sa bude ďalej potácať, podpory sa mu bude dostávať stále čoraz menej a to aj od vlastných pastierov. Opustenosť v hluku sa bude prehlbovať. Doba kresťanskej civilizácie sa vzďaľuje do minulosti a naša pamäť, živená ešte v detstve jej dožívajúcimi pamätníkmi, už nenachádza takmer nikoho kto by povedal: pamätám sa, bol som tam, videl som to.