Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Ľudský čin alebo myšlienka pochádza z  rozumu a z  vôle, preto má vzťah k mravnému poriadku a je teda mravným činom, dobrým alebo zlým. Všetci máme plnú zodpovednosť  za svoje ľudské činy, pri ktorých sme ľstivo  použili svoj rozum a svoju vôľu, teda také činy, na ktoré sme mali obrátenú celú svoju pozornosť a plne sme s nimi súhlasili. Kedysi. Taká pozornosť a taký súhlas je potrebný pre smrteľný hriech. Ale nemusia byť bezprostredné, na plnú zodpovednosť stačí aj nepriama pozornosť a nepriamy súhlas. Niet zodpovednosti, ak ide o neodstrániteľnú nevedomosť vo veciach náboženských. Ale ak sa niekto schválne nechce dať poučiť, aby nemal zodpovednosť, má hriech. Niet zodpovednosti, alebo je aspoň zmenšená, ak ide o násilie, strach, vášeň, chorobu, neurastenické a hysterické záchvaty, dedičné zaťaženie atď., skrátka pri činoch, kde chýba užívanie zdravého rozumu alebo jasnej vôle.

Boh spravuje tento svet svojimi večnými zákonmi. Keď sa rozumný tvor, človek, riadi podľa týchto večných zákonov, zachováva prirodzený zákon.

Nebezpečným myšlienkam sa treba vyhýbať.

ψ