Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Niektorí bystrejší správne pochopili, že chyby v nadpise boli napísané zámerne, aby bolo možné lepšie poukázať na nadnesenú tému.

V pozadí celého problému je u obyčajného človeka takmer nulový vzťah k rodnému jazyku, súvisiaci s celkovou národnou skepsou. Slovensko a jeho symboly sú v tom lepšom prípade nutne vymedzeným priestorom nespokojného Slováka, v tom horšom nástrojmi politických strán, ktoré iba žonglujú s národnou hrdosťou vnucovaním vlasteneckých citov na pilieroch iných jazykov.

Tu na blogu je toľko jazykovedcov, „spisovateľov“ či  erudovaných odborníkov, ktorým prislúcha vyjadrovať sa k takej intelektuálnej a abstraktnej téme, ktorou je slovenčina a jej pravidlá, no z akéhosi mne neznámeho dôvodu práve oni mlčia, keď sa jedná o retardáciu slovenčiny umelými anglikanizmami a amerikanizmami. Mlčia o tom, že slovenčina je celoplošne ignorovaná a akékoľvek prehrešky voči nemu sú prijímané asi ako keď mama pohrozí „nono!…TV, rozhlas, noviny… žiadny postih, žiadny zásah…

Ale Pán Boh zaplať aj za túto kritiku.

ψ