Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Nech by sme sa snažili demokraticky prešraubovať„Ficovské“ dejiny  akýmkoľvek rafinovaným spôsobom, vždy sa dostaneme k onomu bodu, ktorý sa nedá odmontovať, aj keby sme na tom strhali  všetky ideové račne sveta. Tým bodom je skutok sociálnych balíčkov. Ľuďom dal. Nebral. Trh nie je svojzákonným činiteľom. Pri určovaní cien musí platiť princíp ekvivalencie, čo kapitalizmus neuznáva. Neexistuje žiadna evolučná ani materialistická logika, ani dialektika, ktorá by bola schopná skryť prirodzene tento skutok. Dnešnú opozíciu berme skôr ako obete „moderného hyenizmu“, než ako typických predstaviteľov slovenskej politiky. Po ovocí poznáte ich. Fico a Smer zostavili vládu. Dnes je sklon u skupinky skrachovaných politikov tvrdiť, že je to zle a zrada a skeptický relativizmus predstavujú ako svoju životnú filozofiu a základný postoj, ktorý zodpovedá „demokratickým“ formám politiky. A tí, čo sú presvedčení, že poznajú pravdu a na nej zotrvávajú, z etického hľadiska nie sú dôveryhodní, lebo neakceptujú, že pravdu určuje väčšina, prípadne že sa mení podľa politickej situácie. V tejto súvislosti je dobré povedať, že v prípade, ak nejestvuje žiadna posledná pravda, ktorá riadi a usmerňuje politické konanie, potom idey a presvedčenia sa dajú ľahko zneužiť na mocenské ciele západných kmeňov. Demokracia je prvok bez pevných zásad, ako dokazujú dejiny, ľahko sa premení na otvorenú alebo skrytú okupáciu. A porazení sú z tohto ovčína.