Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Keď som sa narodil, bývali moji rodičia v štátnom byte, kde platili 50, – Sk mesačný nájom. Jasle, škôlku, základnú, strednú aj vysokú školu som mal úplne zadarmo a pretože som sa dobre učil, mal som už na strednej škole „prospechové“, teda svojich 300, – Sk len pre seba. Na vysokej škole to bolo 500, – Sk a za to sa dalo zaobstarať celkom dosť. Pekné zimné topánky stáli 190, – Sk, zimná bunda 250, – Sk a vstupné napríklad do kina 3, – Sk. Do divadla to bolo až 15, – Sk. Pobyt v letnom tábore, ktorý trval 3 týždne s celým zabezpečením i s výletom stál 200, – Sk. Chodil som do „pionierskeho paláca“ na celý rad krúžkov – turistický, výtvarný, spevácky, pohybový, divadelný, rádioamatérsky – tam sme sa mohli vyžívať úplne zadarmo vo svojich záujmoch a záľubách a rodičia mali istotu, že je o nás dobre postarané.

Keď som skončil vysokú školu, mal som možnosť si vybrať z niekoľkých ponúk, kam nastúpim do práce. Rodičia mali úplnú istotu v zamestnaní, vždy vedeli, že majú zaistenú prácu aj zárobok, nikdy sa nestalo, že by nedostali v určitý termín výplatu alebo, že by ich prepustili a oni nemohli nájsť ďalšiu prácu.

Spomínam si, že sa otecko nepohodol so svojím vedúcim – zašiel do susedného podniku a tam mohol okamžite nastúpiť. Nikdy som nestretol  bezdomovca, s nezamestnaným; keď niekto nepracoval 3 dni, zavreli ho ako príživníka; v nemocnici alebo v lekárni rodičia platili za recept 1, – Sk. Za lieky sa neplatilo.

V obchodoch bolo všetko, čo sme potrebovali a potraviny a detský tovar dotovaný štátom. Za 1, – Sk boli tri rožky, liter kvalitného mlieka, na ktorom sa ako som ho priniesol domov z obchodu usadila hore centimetrová vrstva smotany a bolo úplne bez konzervačných látok a stálo 3, – Sk. Kvalitné maslo stálo 10, – Sk a za 100, – Sk som urobil nákup pre 4 člennú rodinu na tri dni. Zálohu na výplatu som mal 400, – Sk a s tým som v pohode vydržal celých 14 dní. Knihy stáli okolo 20, – Sk a krásna rozprávková obrázková kniha 38, – Sk, ale to už bol luxus. Za odvoz smeti sme neplatili nič, mesto ich upratovalo zadarmo. Nikdy som vtedy nepočul slovo exekútor, nútená aukcia, slovo milionár sa nepoužívalo vôbec.

Za každé narodené dieťa sa nám potom znížil dlh o niekoľko tisíc, ženy dostali pôrodné, za ktoré sa dal pohodlne kúpiť kočík aj s celou výbavičkou. Keď sme o druhej poobede ukončili svoju prácu, o pol tretej už sme boli doma aj s deťmi, ktoré sme cestou vyzdvihli zo škôlky a celé popoludnie sme potom ako rodina mali len pre seba. Na dovolenku sme chodili cez ROH – na tri týždne vo V. Tatrách hotel Meander, Stavbár – dvaja dospelí a dve deti za 270, – Sk – potvrdenku mám roky schovanú. Keď ochorela babička, postarali sa o ňu zadarmo v nemocnici. Keď zomrela, bez ťažkostí a pôžičiek sme mohli vypraviť dôstojný pohreb a zaobstarať jej miesto odpočinku i s náhrobkom. Mali sme vždy všetkého dosť a hlavne z čoho šetriť peniaze tak, aby sme si nikdy nemuseli na nič požičiavať.

„Banky nefungovali“. Peniaze sa počítali maximálne na tisíce. Náš nový dom, ktorý sme si postavili, stál so všetkým necelých 250 000, – Sk a to sme ešte dostali bezúročnú pôžičku od štátu a dotáciu. Novomanželský pôžička bola 30 000, – Sk bezúročná, zaobstarali sme za ňu všetko potrebné do domácnosti – nábytok, vybavenie, spotrebiče.

Bývanie, štúdium, zdravie, vek seniorov, pestovanie „koníčkov“, Vianoce, narodeniny a sviatky, dovolenka, výlety, oblečenie, zariadenie domácnosti, auto – všetko sa obišlo bez pôžičiek a stresov, kde na to vziať. Keď náhodou niekedy niekto niečo ukradol, ľudia sa od neho dištancovali a z ich spoločnosti bol vylúčený. To, že ho bez veľkých prieťahov okamžite zavreli, to bolo automatické. Podvodník sa potom musel odsťahovať a začínať inde od nuly.

Na poli sa pestovalo všetko a nikdy sa nič nestratilo. Zemiaky vykopávali tam, kde  ich zasadili, taktiež všetku zeleninu – bez oplotenia a stráženie. Ovocie v pokoji dozrelo až do úplnej zrelosti, nemuseli ho oberať takmer zelené v strachu, aby ho niekto zo stromov neukradol. Doma sa zamykalo len na noc, inak boli dvere neustále otvorené pre nás i pre susedov, keby niečo potrebovali. Susedia si pomáhali a mali k sebe blízko. Rodiny fungovali tak, že kedykoľvek niekto z jej členov niečo potreboval, zhlukli sa všetci a pomohli.

Je nová doba – a ja si rád spomínam a rozprávam deťom rozprávky, ktorým nechcú veriť.

ψ