Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Plodia informácie, ktorým dokážete uveriť, len ak veľmi chcete. V horšom prípade budujú kult osobnosti „demokracii“, v duchu socialistických častušiek.

V televíziách, rádiách a novinách autori správ vyslovene fabulujú. Dezinformácie sa šíria úplne všade, tá kampaň je priehľadná. Zahŕňa tvorbu, ktorá je akože nezávislá s faktami, ktoré nám, „mainstreamové‘ médiá úplne zatajujú,

Dnešná „demokratická“ propaganda je slabučká a málo účinná, ľudia už nie sú malí novembristi, a podobne ako každá iná primitívna propaganda sa v konečnom dôsledku stane obeťou sama sebe.

Sociálne siete robia rôznym „odchýlkovým“ portálikom veľkú službu. Nielen, že šíria správy rýchlosťou morovej epidémie, ale zároveň posúvajú informačnú latku stále nižšie. Propagandistické weby, či už profesionálne, alebo amatérske, sa usilujú predstierať ako-takú spravodajskú nezaujatosť. Teda pravdivé správy premaľujú či významovo svojsky upravia. Alebo úplne klamlivé informácie vkladajú do úst známym vhodným plateným aktivistom, na ktorých sa potom odvolávajú. Stokovú internetovú propagandu možno pokladať za „mazaný“ nástroj manipulácie, za etické riziko. Morbídna propaganda, ktorej možno čeliť na internete, novinách, rádiách a televíziách, rafinovanosťou konkuruje snáď iba s Tv-satelitmi v osadách. Polovicu propagandistických počinov u nás vytvárajú insitní dobre uhradení aktivisti, ktorí si nedostatok vkusu kompenzujú abnormálnou plodnosťou.

ψ