Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Imperiálne myslenie Španielska zotrelo z tváre Zeme kultúry Inkov, Aztékov, Mayov.

Imperiálne myslenie zákonodateľa parlamentných mód Anglicka vyústilo do poľovačiek na domorodcov v Afrike a Austrálii, dalo novú recidívu trhu s otrokmi a prejavuje sa v stáročia neutíchajúcej vojne v Írsku, ktorej predchádzal nemenej brutálny boj so Škótskom.

Nemecké imperiálne myslenie nechalo na mape z Prusov, Kúrov a časti slovanskych kmeňov iba miestne názvy krajov a dedín.

Poľsko, v blúznení imperiálneho myslenia, v r.1945 spievalo: „Jedno Poľsko, rovnaké, od Kyjeva do Krakova“. I keď po r. 1613, takmer 400 rokov, nemôže bez importných barlí udržateľne stáť na svojich nohách a ustavične padá to do Švédska, to do Ruska a Nemecka.

V dôsledku imperiálneho myslenia „demokratických“ USA a Kanady zostali z mnohomiliónového pôvodného obyvateľstva iba názvy na mapách a perie v oddeleniach hračiek a suvenírov v supermarketoch. A vznikol rasový problém „amerických“ negrov…

Imperiálne myslenie Ruska nepoškvrnilo Rusko a svet ničím podobným, i keď sa jeho expanzia neobišla bez sily. Tak, ako každá expanzia sociálneho systému. Prvým otrasom bol import kresťanstva, exportnej modifikácie judaizmu, z Byzancie.

Zvaľovať toto všetko na „prišelcov“ je nepresvedčivé, pretože civilizácia, schopná vstúpiť do otvoreného kozmu, musí mať vedecko-technický potenciál, dostatočný na to, aby očistila pre seba planétu v kratšom termíne, než to umožňuje urobiť globálny historický proces davo-„elitárneho“ ľudstva, v ktorom svetonázor, založený na Biblii je katalyzátorom technicko-technologického progresu, plodiaceho samovražednú technokraciu – nevoľníctvo – podriadenosť ľudstva technike. Ak sú prišelci aj prítomní v konceptuálne konfliktnom riadení v globálnom historickom procese, tak aj v tom prípade sa ľudia budú musieť konceptuálne vyhraniť – vyjasniť si to, v akej spoločnosti chcú žiť. Po tomto sa miešanie do záležitostí Európy, ak je a bolo v minulosti, v mnohých smeroch činnosti stane nemožným.

ψ