Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza…

Tí Slováci, ktorí sa odmietajú pomaďarčiť, poangličtiť ponemčiť a verejne sa hlásia k slovenskému národu, sú hanlivo označovaní za panslávov, peciválov , xenofóbov a stávajú sa predmetom rôznych represií od policajného vyšetrovania, pokutovania, straty zamestnania až k väzneniu. Boj proti panslávom sa dostáva aj do cirkvi. Kňazi sú kvôli národnému cíteniu vystavení rôznym perzekúciám až po stratu fary a premiestnenie na „pustatinu“. Mnohí z nich boli v minulosti v seminároch vylúčení pre národné povedomie. Nie všetci dokážu odolávať takémuto tlaku. Mnohí z nich sú lojálnymi k politike štátu a sú z nich poslušnými nástrojmi „prekrsťovania“ vlastného národa a svojimi postojmi významne prispievajú k úspešnej protislovenskej politike a násilnému odnárodňovaniu. Otrepaná fráza, že koľko vieš jazykov, toľko krát si človekom, platí, ale musí platiť obojsmerne. Nie okupačne!

Nechcem radiť jednotlivé fakty za seba, rozoberať základné kamene slovenskej mytológie od Veľkej Moravy, cez Matúša Čáka, Jánošíka, Štúra, Štefánika, Hlinku, Tisa až po Husáka a mýty obdobia komunizmu a dnešnej okupačnej demokracie, ale pokúšam sa pripomenúť historický vývoj a jeho zákony v myslení ….a to asi menej vzdelaný jedinec sotva niekedy pochopí. Slováci sú rovnakými „mýtomaniakmi” ako všetky ostatné národy, pretože rovnako ako všetci ostatní snívajú o živote bez útlaku a násilia a falošnej demokracie. Láska k vlasti a hrdosť nie je pre šklbanov.

Búrka a vlny sú vždy na strane lepších námorníkov, to snáď pochopí aj narušený chruňo.